JUDIKATÚRA: Dôvody na odročenie pojednávania

Právne vety:

1. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 183 ods. 1 CSP spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná (z hľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že strana nemohla vedieť, že nastane) a ospravedlniteľná (strana urobila všetko pre to, aby sa súdom nariadené pojednávanie mohlo uskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo) (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/11/2009).
2. V rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/19/2014 sa výslovne uvádza, že dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 11. 2022, sp. zn. 5Obdo/41/2021

Skutkový stav

Okresný súd Košice I rozsudkom v prvom výroku žalobu zamietol. Druhým výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím a zároveň žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného 1/ zaplatenia sumy 153.282,39 eur s úrokmi z omeškania a od žalovaného 2/ sumy 93.357,83 eur s úrokmi z omeškania. Žalobca si zároveň uplatnil aj náhradu trov konania.

Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na druhom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu. Poukázal na to, že predvolanie na pojednávanie konané dňa 13.12.2018 bolo stranám sporu riadne a včas doručené. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa na pojednávanie dostavili. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu 13.12.2018, odoslaným súdu o 10:39, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodov jeho neodkladných povinností ako správcu podstaty úpadcu a žiadal pojednávanie odročiť. Oznámením zo dňa 13.12.2018, zaslaným žalobcovi elektronicky o 11:45, súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, nakoľko dôvod uvádzaný žalobcom nepovažoval za taký dôležitý, aby bolo pojednávanie opätovne odročené. Situáciu žalobca mal a mohol riešiť tak, aby si splnil svoju povinnosť dostaviť sa na pojednávanie nariadené súdom, a to i s poukazom na ust. § 7 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch v platnom znení. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na odročenie pojednávania prihliadol na odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať 22.10.2018 a bolo odročené z dôvodu podania žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a s prihliadnutím na právo strán sporu vec prejednať bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov v zmysle ust. § 181 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 od 13:00 hod. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu.

O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 3Cob/61/2019-333 zo dňa 30.1.2020, v znení opravného uznesenia č. k. 3Cob/61/2019-419 zo dňa 27.5.2021 tak, že v prvom výroku rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdil. Druhým výrokom žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a posledným výrokom žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie v zmysle § 420 písm. f/ CSP, s návrhom, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) zrušil obe rozhodnutia súdov nižších inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

Dovolateľ považoval za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým mu malo byť znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces to, že odvolací súd nesprávne postupoval, keď odobril ako správny postup súdu prvej inštancie týkajúci sa neakceptovania žiadosti o odročenie pojednávania, a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti žalobcu, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces videl dovolateľ zároveň aj v nedostatočnom odôvodnení, arbitrárnosti a nepresvedčivosti rozhodnutí súdov nižšej inštancie, v nelogickej aplikácii ust. § 7 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, a tiež v skutočnosti, že právnemu zástupcovi žalobcu nebol doručený rozsudok odvolacieho súdu.

K namietanej skutočnosti, že súdy nezohľadnili ako odôvodnený žalobcom uvedený dôvod na odročenie pojednávania, v dôsledku čoho súd prvej inštancie rozhodol v neprítomnosti žalobcu, dovolací súd uvádza, že podľa § 183 ods. 1 CSP sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

Právna úprava civilného procesu odročovanie pojednávania spája so sprísnenými podmienkami a výnimočnosťou odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP (pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona). Ambíciou takejto úpravy je výrazne zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie.

Dovolací súd ďalej uvádza, že podľa článku 17 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejedná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Vychádzajúc zo zásad Civilného sporového poriadku, ako aj všeobecných právnych predpisov, každý účastník sporu má povinnosť správať sa tak, aby dal možnosť priechodnosti právu a spravodlivosti, zohľadňujúc aj právo všetkých ostatných účastníkov sporu.

Dovolací súd konštatuje, že žalobca v danej sporovej veci požiadal o odročenie pojednávania dvakrát, pričom na druhom pojednávaní súd rozhodoval v neprítomnosti žalobcu. Súd prvej inštancie pojednávanie stanovené na deň 22.10.2018 o 13:00, na ktoré predvolanie bolo žalobcovi doručené dňa14.8.2018, odročil z dôvodu, že žalobca emailovým podaním dňa 22.10.2018 o 10:25 o to požiadal z dôvodu zdravotných ťažkostí (č.l. 176), k čomu priložil aj potvrdenie od lekára (č.l. 178), čo súd vyhodnotil ako žiadosť dôvodnú. Súd prvej inštancie následne stanovil nový termín pojednávania určený na deň 13.12.2018 o 13:00 hod. (úradný záznam na č.l. 180). Predvolanie na nové pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 25.10.2018, žalobca v deň pojednávania o 10:39 opätovne emailom požiadal o odročenie pojednávania, pričom dôležitosť odročenia odôvodnil nevyhnutnou osobnou účasťou pre potreby zabezpečenia vstupu do Bioplynovej stanice, kontrolou odstránenia nedostatkov na generátore za účelom ochrany majetku, ako aj zabezpečenia osvetlenia v Bioplynovej stanici, prevzatie prác a zabráneniu škodám. Emailom na (č.l. 186) o 11:45 súd prvej inštancie bezodkladne informoval žalobcu o skutočnosti, že ním uvedený dôvod nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania.

Dovolací súd konštatuje, že pojednávanie sa môže odročiť výlučne z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 prvá veta CSP); tieto dôvody sa v praxi môžu vyskytnúť na strane súdu, procesných strán, prípadne zástupcov procesných strán. Ak o odročenie termínu pojednávania požiada strana alebo jej zástupca, súd posudzuje existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania podľa konkrétnych okolností prípadu.

K odročeniu pojednávania je možné pristúpiť aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu. Aj v takom prípade ale platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, komentár k § 183).

Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 183 ods. 1 CSP spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná (z hľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že strana nemohla vedieť, že nastane) a ospravedlniteľná (strana urobila všetko pre to, aby sa súdom nariadené pojednávanie mohlo uskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo) (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/11/2009).

V rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/19/2014 sa výslovne uvádza, že dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania.

Podľa názoru dovolacieho súdu a s poukazom na časové súvislosti uvedené v žiadosti žalobcu oodročenie pojednávania a prílohách, žalobca o pojednávaní nariadenom na 13.12.2018 vedel v dostatočnom časovom predstihu, pričom nepreukázal existenciu objektívnych skutočností brániacich mu sa zúčastniť na nariadenom pojednávaní. Z emailovej komunikácie predloženej žalobcom, ktorá bola súčasťou žiadosti o odročenie je zrejmé, že žalobca bol už dňa 9.12.2018 (č.l. 185) informovaný, že v mieste Bioplynovej stanice sa začne s montážou v utorok 11.12.2018 od rána, a že jeho prítomnosť bude pravdepodobne nutná, vzhľadom na zabezpečenie prístupu do stanice, resp. osvetlenia a. i. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca najneskôr dňa 9.12.2018 vedel, že sa pravdepodobne nebude môcť zúčastniť pojednávania, preto dôvody na odročenie nariadeného pojednávania 13.12.2018, o čo požiadal len niekoľko hodín pred pojednávaním, nebolo možné akceptovať ako dôležitý, neočakávaný a náhly dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

K uvedenému záveru dovolací súd uvádza, že povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (k tomu viď čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) a zároveň je jeho oprávnením odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedu k nedôvodným prieťahom v konaní (viď čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku).