JUDIKATÚRA: Nesúlad ústneho a písomného odôvodnenia rozsudku súdu
Z ustanovenia § 219 ods. 4 CSP celkom zreteľne vyplýva, že sudca, ktorý vyhlásil rozsudok, je ústne uvedenými dôvodmi viazaný pri svojom ďalšom postupe, teda aj pri písomnom vyhotovení rozsudku v zmysle § 220 a § 223 ods. 3 CSP.
Hoci ústne vyhlásené odôvodnenie rozsudku nemusí byť vždy totožné s odôvodnením v písomnom vyhotovení, neznamená to, že súd sa môže v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku ľubovoľne odchýliť od odôvodnenia uvedeného ústne po vyhlásení. Ústavne súladný výklad dnešného § 219 ods. 4 C. s. p. vedie k záveru, že od súdu možno legitímne očakávať zhodu ústneho odôvodnenia a písomného odôvodnenia v kľúčových aspektoch prejednávanej veci, t. j. podstata stanoviska súdu k zásadným argumentom strany, prípadne zákonné ustanovenia, ktoré boli základom pre rozhodnutie vo veci samej, by mali byť zhodné v ústnom odôvodnení a písomnom odôvodnení (porov. nález sp. zn. IV. ÚS 58/2018).
Z ustanovenia § 219 ods. 4 C. s. p. tak, ako bolo vyložené v predošlom texte, celkom zreteľne vyplýva, že sudca, ktorý vyhlásil rozsudok, je ústne uvedenými dôvodmi viazaný pri svojom ďalšom postupe, teda aj pri písomnom vyhotovení rozsudku v zmysle § 220 a § 223 ods. 3 C. s. p. Táto viazanosť podľa citovaného nálezu sp. zn. IV. ÚS 58/2018 znamená zhodu ústneho a písomného odôvodnenia v kľúčových aspektoch veci, teda rovnakú podstatu stanoviska súdu k zásadným argumentom strany, prípadne rovnaké zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom rozhodnutia.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
