Prejsť na obsah

JUDIKATÚRA: Predvídanie nárastu zvýšenia mzdy ako odborná starostlivosť podnikateľa pri verejnom obstarávaní

Najvyšší správny súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou, či je podnikateľ v rámci verejného obstarávania povinný predpokladať nárast miezd.

Zdroj: pexels.com

Právna veta

Ak podnikateľ uzatvára zmluvu na poskytovanie služieb na tri roky, prognózu zvýšenia nákladov na mzdy, nemožno označiť za okolnosť, ktorú nebolo možné predpokladať pri vynaložení odbornej starostlivosti. Podnikateľ je povinný predvídať aj takú percentuálnu výšku zvýšenia mzdy, ktorá by nebola neprimerane vysoká, resp. taká, ktorú nebolo možné predpokladať pri vynaložení odbornej starostlivosti.

🔓 Článok máte odomknutý od tohto momentu. Ďakujeme, že ste členom komunikty Najprávo!

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 16. 02. 2022, sp. zn. 10Sžfk/34/2020

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Skutkový stav
  2. Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR

Skutkový stav

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 10a ods. 5 v nadväznosti na § 10a ods. 1 písm. c) a § 10a ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov na základe návrhu žalobcu zo dňa 14.09.2015 určil, že po uzavretí zmluvy č. 497/UNB/2013 o poskytovaní bezpečnostnej služby (ďalej aj len „Zmluva“), ktorú navrhovateľ uzavrel s verejným obstarávateľom (ďalším účastníkom konania Univerzitná nemocnica Bratislava) dňa 18.12.2013, ako výsledok verejného obstarávania, nenastala taká zmena okolností, ktorá by mala vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby a po ktorej nebolo možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok.

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že aby bolo možné kladne rozhodnúť o návrhu žalobcu, museli byť kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky upravené v § 10a ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. V danom prípade žalovaný po vykonaní rozsiahleho dokazovania, upriamiac pozornosť na všetky relevantné faktory rozhodné pre posúdenie splnenia zákonných podmienok, dospel k záveru, že v návrhu (a jeho dvoch doplneniach) žalobca nepreukázal splnenie viacerých podmienok a nemal za preukázané

1/ že by zmena okolností, ktorá nastala po uzavretí zmluvy mala vplyv na cenu alebo podmienky plnenia,

2/ že by túto zmenu okolností nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a tiež

3/ že by po tejto zmene okolností nebolo možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok.

Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na právnu úpravu Slovenskej republiky ohľadom minimálnej mzdy, ako aj dovtedajší historický nárast minimálnej mzdy, bolo v prípade obozretného hospodára plne v silách a kompetencii žalobcu počítať s nárastom minimálnej mzdy v období trvania zmluvy, ktorá nadobudla účinnosť dňa 18.12.2013 a bola uzavretá na dobu určitú - 36 mesiacov, a to pravidelne každý rok. Žalobca mal tiež predpokladať už v čase do predkladania ponúk, že k samotnému plneniu a uzavretiu zmluvy môže dôjsť až v období, tak ako k tomu nakoniec aj došlo (rok 2014 - 2016). Za skutkovú okolnosť odôvodňujúcu postup podľa § 10a zákona č. 25/2006 Z.z. možno považovať len takú skutočnosť, ktorá nastala po uzavretí zmluvy a nie takú skutočnosť, ktorá nastala v lehote od predkladania ponúk po uzavretie zmluvy. V takomto prípade by bolo umožnené meniť ponuky aj po ich vyhodnotení, čo by zjavne diskriminovalo ostatných uchádzačov. Žalobca o zvýšení minimálnej mzdy na rok 2014 - prvý rok plnenia zmluvy, už musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, keďže vládne nariadenie č. 321/2013 Z.z. bolo publikované v Zbierke zákonov dňa 02.10.2013. V prípade, ak by došlo k podstatným zmenám okolností pred uzavretím zmluvy, má možnosť záujemca neuzavrieť zmluvu bez akýchkoľvek sankcií voči nemu.

Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave kasačnú sťažnosť a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Zákaz uzatvárania dodatkov stanovený ustanovením § 10a zákona č. 25/2006 Z.z. neumožňoval uzatváranie dodatkov o cene, pričom cenu alebo ekonomické podmienky plnenia bolo možné podľa odseku 4 tohto ustanovenia v prospech dodávateľa meniť len v prípade, ak sa vyskytnú mimoriadne a nepredvídateľné okolnosti, ktorých existenciu musí konštatovať Rada žalovaného. Rada žalovaného teda nerozhoduje o obsahu samotného dodatku, len o tom, či sú alebo nie sú kumulatívne splnené podmienky na jeho uzatvorenie, ktoré boli definované ustanovením § 10a ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. nasledovne: 1/ nastala zmena okolností, 2/ táto zmena okolností má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, 3/ táto zmena okolností nastala po uzatvorení zmluvy, 4/ túto zmenu okolností nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a 5/ po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok.

V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením krajského súdu sťažovateľ vyjadril názor, že zo znenia ustanovenia § 10a ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. nevyplýva exaktná podmienka, že predmetným ustanovením definovaná zmena okolností mala nastať len po uzatvorení zmluvy, ale tiež už po lehote viazanosti ponúk. Hoci sťažovateľ uviedol, že teleologickým výkladom, výkladom redukcie ad absurdum a logickým výkladom možno dôjsť k záveru, že za skutkovú okolnosť odôvodňujúcu uzatvorenie dodatku k zmluve, je potrebné považovať aj takú skutočnosť, ktorá nastala už po lehote viazanosti ponúk a nie až po uzavretí zmluvy, toto bližšie vo svoje kasačnej sťažnosti nerozviedol. Sťažovateľ teda nedostatočne vymedzil, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 440 ods. 2 SSP).

Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal výkladom predmetného ustanovenia, rovnako interpretoval aj predmetnú podmienku, že okolnosť zvyšujúca cenu, má nastať až po uzatvorení zmluvy. K tomu uviedol, že v opačnom prípade by bolo umožnené meniť ponuky aj po ich vyhodnotení, čo by viedlo k porušeniu princípu nediskriminácie ostatných uchádzačov. Kasačný súd s touto interpretáciou súhlasí a dodáva, že táto je súladná aj s teleologickým výkladom predmetného ustanovenia, ktorý nevyhnutne vychádza z požiadavky zákazu uzatvárania dodatkov o cene a rešpektuje aj princípy verejného obstarávania. Z kontextu predmetného ustanovenia a mimoriadnej povahy uzatvárania dodatkov zvyšujúcich cenu nevyplýva, že okolnosťami, ktoré nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, by mali byť aj také okolnosti, ktoré nastali v období po lehote viazanosti ponúk pred uzatvorením zmluvy.

Za irelevantný a ničím nepodložený možno označiť sťažovateľov výklad, že nie je povinný predvídať zmenu minimálnej mzdy, resp. stravného. Ak podnikateľ uzatvára zmluvu na poskytovanie služieb na tri roky, prognózu zvýšenia nákladov na mzdy, nemožno označiť za okolnosť, ktorú nebolo možné predpokladať pri vynaložení odbornej starostlivosti. Sťažovateľ bol povinný predvídať aj takú percentuálnu výšku zvýšenia mzdy, ktorá by nebola neprimerane vysoká, resp. taká, ktorú nebolo možné predpokladať pri vynaložení odbornej starostlivosti. Krajský súd správne poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na právnu úpravu Slovenskej republiky ohľadom minimálnej mzdy, ako aj dovtedajší historický nárast minimálnej mzdy, mal sťažovateľ počítať s nárastom minimálnej mzdy v období trvania zmluvy, a to pravidelne každý rok.

Najnovšie