Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 21. októbra 2026 rozhodoval v dvoch veciach, a to vo veci súladu časti ustanovení zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a vo veci súladu časti ustanovení Trestného zákona s ústavou.
Obsah (zobrazíte rozkliknutím):
- Návrh na vyslovenie nesúladu časti zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí
- Návrh na vyslovenie nesúladu časti ustanovení Trestného zákona
- K súladu ustanovení zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí
- K súladu ustanovení Trestného zákona
Návrh na vyslovenie nesúladu časti zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí
Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktorým napadol § 13a zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Predmetné ustanovenie, zavedené novelou č. 364/2022 Z. z., vyžaduje, aby subjekty, ktoré získali dotácie pred 1. decembrom 2022, spätne upravili svoje zmluvy a zaviazali sa využívať nehnuteľnosti na stanovený účel najmenej 50 rokov. Navrhovateľ a dotknuté organizácie, ako napríklad Slovensko-český klub, namietajú, že toto pravidlo predstavuje neprípustnú retroaktivitu, porušuje zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov a ohrozuje právnu istotu príjemcov. Ak subjekty odmietnu uzavrieť dodatky, hrozí im sankcia v podobe odopretia ďalších dotácií do budúcna, čo vyvolalo vážne pochybnosti o ústavnosti celej novely.
Návrh na vyslovenie nesúladu časti ustanovení Trestného zákona
Skupina 51 poslancov NR SR napadla na Ústavnom súde SR novelu Trestného zákona a Trestného poriadku. V oblasti hmotného práva namietajú zavedenie dvoch nových trestných činov – „Marenia volebnej kampane“ (§ 351a) a „Popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne“ (§ 417f).
V oblasti procesného práva navrhovatelia namietali úpravu Trestného poriadku (§ 119 ods. 6), ktorá zavádza paušálnu diskvalifikáciu dôkazov od spolupracujúcich osôb (tzv. kajúcnikov), ak daná osoba v akomkoľvek inom konaní nevypovedala pravdivo alebo úplne.
Navrhovatelia napadli aj priebeh legislatívneho procesu v Národnej rade SR, ktorý označujú za neústavný. Poukazujú na nedôvodné využitie skráteného legislatívneho konania, predloženie kľúčových zmien Trestného poriadku formou nesúvisiaceho poslaneckého „prílepku“ na výbore bez medzirezortného pripomienkového konania a neprimerané obmedzenie či predčasné ukončenie rozpravy koaličnou väčšinou.
