Prejsť na obsah

Nepoctivý zámer a zrušenie oddlženia

Uvedený príspevok je zameraný na právo veriteľa domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre jeho nepoctivý zámer s poukazom na konkrétne prípady rozhodnutých sporov.

Ilustračné foto: pixabay.com

Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o konkurze“), predpokladá situácie, kedy by mohol dlžník využiť osobný bankrot, aby sa „zbavil“ svojich dlhov. Ak dlžník nemá poctivý zámer na svojom oddlžení, Zákon o konkurze oprávňuje dotknutého veriteľa podať návrh na zrušenie oddlženia. Žaloba môže byť podaná do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení. Lehota na podanie danej žaloby začína plynúť nasledujúci deň po zverejnení príslušného rozhodnutia v Obchodnom vestníku.

Správanie dlžníka, ktoré napĺňa znaky nepoctivého zámeru, je v ustanovení § 166g ods. 2 Zákona o konkurze uvedené iba demonštratívne. Na jednej strane sú to prípady správania sa dlžníka pred samotným podaním návrhu na oddlženie, a v druhej kategórii sú zahrnuté prípady správania sa dlžníka po podaní návrhu. Veriteľ môže svoj návrh na zrušenie oddlženia odôvodniť aj inými rozhodujúcimi skutočnosťami ako tými, ktoré pomenováva daný zákon. Práve z dôvodu, že skutkové podstaty nepoctivého zámeru sú v Zákone o konkurze uvedené iba demonštratívne „je pre vymedzenie žaloby v každom prípade postačujúce len uvedenie rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca vymedzuje nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení, teda nemusí uviesť zákonné ustanovenie, pod ktoré v žalobe uvedenú skutkovú podstatu priraďuje (keďže ho v niektorých prípadoch ani podradiť nebude možné, z dôvodu, že skutkové podstaty sú vymenované v § 166 ods. 2 ZoKR len príkladmo).“, ako to vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/44/2022 zo dňa 02.08.2023.

Ďalším Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/18/2022 zo dňa 31.01.2023 sa judikuje, že „Dôkazné bremeno spočíva na veriteľovi, ktorý v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tento musí preukázať, pričom kritériá pre určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní.“ Je to práve veriteľ, ktorý musí vynaložiť ďalšiu energiu, čas a finančné prostriedky na preskúmanie konania/nekonania dlžníka a na získanie dôkazov o jeho prípadnom nepoctivom zámere. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd nevykonáva kontrolnú, resp. preventívnu činnosť vo vzťahu k správaniu sa dlžníka, pretože v tomto štádiu ho zákon zbavuje povinnosti skúmať poctivý zámer dlžníka.

Viaceré zákonné dôvody, pre ktoré sa môže veriteľ dožadovať zrušenia oddlženia, sa spájajú so špekulatívnym konaním dlžníka, napr. dlžník neuvedie do zoznamu majetku časť svojho vlastníctva nie zanedbateľnej hodnoty, alebo neuvedie do zoznamu svojho veriteľa – fyzickú osobu, čo má za následok, že tento veriteľ si nestihne prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu, uvedie nepravdivé dôležité informácie alebo úmyselne, či nedbanlivostne opomenie uviesť určitú závažnú informáciu, alebo dokonca dlžník sa úmyselne privedie do platobnej neschopnosti so zámerom vyhlásiť osobný bankrot, alebo preberie na seba záväzky s tým, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom a pod. Iné dôvody na možné zrušenie oddlženia spočívajú v pasivite dlžníka pri plnení zákonom predpokladaných povinností, napr. ak bez vážneho dôvodu dlžník neplní splátkový kalendár, neplní si vyživovaciu povinnosť na dieťa, alebo nevráti Centru právnej pomoci poskytnutý preddavok.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Vybrať predplatné

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie