Prejsť na obsah

Priestupkové konanie podľa Infozákona

Pokiaľ žiadateľovi o informácie nie je vyhovené, má právo podať návrh na začatie priestupkového konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na podstatu tejto problematiky sa zameriava nasledujúci príspevok.

Ilustračné foto: pexels.com

Právo na informácie zaručuje náš právny predpis najvyššej sily. V bežnom živote však nie je ojedinelé, že povinné osoby toto ústavné právo nerešpektujú a informácie nesprístupnia v požadovanom rozsahu, prípadne ich neposkytnú vôbec. Pasivitu povinného subjektu nemožno ospravedlniť ani tzv. fiktívnym rozhodnutím, ktoré predpokladá ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej ako „Infozákon“). Súdna prax potvrdzuje, že nečinnosť povinného subjektu pri plnení informačnej povinnosti nie je súladná so zákonom a má deliktuálny charakter so svojimi dôsledkami.

Infozákon v ustanovení § 21a obsahuje osobitnú úpravu priestupkov na úseku práva na prístup k informáciám. Citovaný predpis upravuje tri skutkové podstaty, pričom takmer identická právna úprava je zahrnutá v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“), podľa procesných ustanovení ktorého sa bude postupovať pri ich šetrení. Priestupok spácha ten, kto (i) vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie, (ii) vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií, alebo (iii) poruší inú povinnosť uloženú Infozákonom (Zákon o priestupkoch postihuje porušenie povinnosti stanovenej akýmkoľvek osobitným predpisom).

Tohto typu priestupku sa môže dopustiť výhradne osoba, ktorú príslušný právny predpis zaťažuje informačnou povinnosťou. V zmysle Zákona o priestupkoch môže byť páchateľom iba fyzická osoba, preto za porušenie informačnej povinnosti uloženej právnickej osobe bude zodpovedať ten, kto za ňu koná, resp. mal konať. „Môže ísť buď o vedúceho, alebo zamestnancov poverených plniť úlohy súvisiace so sprístupňovaním informácií podľa zákona o slobode informácií. Ak ide o konanie na príkaz, je za priestupok zodpovedný ten, kto dal na konanie príkaz (napr. vedúci, ktorý dal pokyn podriadenému zamestnancovi, aby nerešpektoval zákon). Ak vedúci povinnej osoby žiadnym spôsobom nezabezpečil plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobode informácií, napríklad nepoveril žiadne osoby plnením povinností zo zákona vyplývajúcich, za porušenie zákona povinnou osobou a teda aj za priestupok je zodpovedný on.“ (Wilfling, P. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok: VIA IURIS – Centrum pre práva občanov, 2012, s. 238.).

Dané priestupkové konanie je výlučne návrhovým konaním. Žiadateľ o informáciu, resp. dotknutá osoba, ktorej právo na informácie bolo porušené, v návrhu na prejednanie priestupku špecifikuje minimálne kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal. Nie vždy je navrhovateľ schopný identifikovať konkrétneho páchateľa, napr. ak na žiadosť o informácie povinný subjekt nereagoval, alebo mu nie je známe organizačno-personálne obsadenie povinnej osoby. Preto v návrhu na začatie priestupkového konania stačí uviesť, koho navrhovateľ považuje za páchateľa, napr. riaditeľa, vedúceho úseku, alebo iba označiť povinnú právnickú osobu. Uvedené vyplýva z Rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. S 157/2007, zo dňa 13.02.2008, potvrdeného Rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžo 398/2009, zo dňa 31.03.2010, v ktorom sa uvádza „Podľa názoru súdu je potrebné prihliadnuť aj na okolnosť, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám v ods. 2 ako povinné osoby určuje aj právnické osoby, v dôsledku čoho je dostatočné na začatie konania o priestupku označenie právnickej osoby, ktorá nesprístupnenie informácií spôsobila; úlohou správneho organu prejednávajúceho priestupok bude objasniť na základe organizačného poriadku alebo iných organizačných aktov označenej právnickej osoby, ktorá konkrétna fyzická osoba príkaz obmedzujúci informácie vydala, alebo ktorá za tento príkaz zodpovedá a zvážiť, či konanie takejto osoby naplnilo znaky priestupku, na prejednanie ktorého dal podnet žalobca.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM

Mesačné

Platba kartou

9,90

Objednať
Zľava 26%

Ročné

Platba kartou

89

118.80€

Objednať
Zľava 26%

Ročné

Platba faktúrou

89

118.80€

Objednať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie