Prejsť na obsah

Rozdelenie zákazky vo verejnom obstarávaní

Článok sa zaoberá základnými aspektami rozdeľovania zákaziek vo verejnom obstarávaní, so zreteľom na povinnosť/právo obstarávateľa zákazku rozdeliť.

Zdroj: pexels.com

V dnešnom článku sa pozrieme na rozdeľovanie zákaziek vo verejnom obstarávaní na menšie časti a to najmä vo svetle Smernice 2014/24. Ide o možnosť alebo povinnosť (verejného) obstarávateľa? Má (verejný) obstarávateľ povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie?

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Úvod
  2. Všeobecná úprava rozdelenia zákazky na časti
  3. Odôvodnenie nerozdelenia zákazky na časti

Úvod

Možnosť rozdelenia zákazky na časti umožňoval síce už starý zákon o VO (zákon č. 25/2006 Z. z.), ktorý napríklad v § 5 ods. 4 až 5 ustanovoval pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky v prípade, ak je zákazka rozdelená na niekoľko častí v rámci jedného zadávania, avšak  tento inštitút nebol v doterajšej právnej úprave verejného obstarávania komplexnejšie upravený. Nové ustanovenia predstavujú jednu z najväčších zmien, ktoré do právnej úpravy verejného obstarávania priniesla Smernica 2014/24. Svojou podstatou sa tento inštitút zameriava na podporu rozdeľovania zákaziek alebo koncesií takým spôsobom, aby sa vytvoril priestor pre zjednodušenie prístupu širšieho okruhu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám. Tento prístup vychádza z jedného z cieľov stanovených (nielen) pri reforme verejného obstarávania na pôde Európskej únie, ktorým je podpora malých a stredných podnikov. Záujem na uľahčení prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám bol jedným z dôvodov, prečo boli európske predpisy o verejnom obstarávaní vôbec revidované.

Rozdelenie zákazky na časti umožňuje prístup malým a stredným podnikom jednak po kvalitatívnej stránke (v prípade rozdelenej zákazky na časti sa vzhľadom na užšie zameranie predmetu plnenia zvyšuje možnosť malých a stredných podnikov zapojiť sa do súťaže, keďže je väčšia pravdepodobnosť, že budú vedieť vlastnými kapacitami plniť časť zákazky oproti tomu, keby daná časť bola zadávaná spolu s inými predmetmi plnenia ako jedna veľká zákazka, t. j. malé a stredné podniky môžu ponúknuť svoje užšie profilované plnenia, pričom takýto postup umožňuje aj zadanie jednotlivých fáz projektu rôznym dodávateľom) a jednak po kvantitatívnej stránke (veľkosť častí zákazky môže lepšie odrážať výkonnostné možnosti malých a stredných podnikov).

Pôvodný návrh revidovanej európskej úpravy verejného obstarávania počítal so striktnejšou reguláciou rozdeľovania zákaziek na časti, v zmysle ktorej by pri prekročení limitu 500-tisíc eur bolo rozdeľovanie v zásade povinné, vynímajúc prípady, keď by verejný obstarávateľ vedel nerozdelenie zákazky na časti osobitne odôvodniť. Nakoniec sa ponechala možnosť obligatórneho uplatnenia rozdelenia zákazky na časti na zvážení samotným členským štátom. Jednotlivé členské štáty tak mohli inštitút rozdelenia zákaziek transponovať takým spôsobom, že ako povinné stanovia zadávanie zákaziek vo forme samostatných častí za podmienok, ktoré sa spresnia v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a so zreteľom na právo EÚ (článok 46 ods. 4 Smernice 2014/24). Slovenská republika túto možnosť nevyužila, a tak bolo rozdeľovanie zákaziek na časti zakotvené pre všetky prípady iba ako nepovinné.

Rozdelenie zákaziek na časti je vhodným nástrojom ako v prípade záujmu verejného obstarávateľa a obstarávateľa zadať menšie či užšie profilované zákazky viacerým dodávateľom a zároveň zabezpečiť dodržanie zákazu vyjadreného v § 6 ods. 16 ZVO, v zmysle ktorého „zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona.“

Tento článok sme napísali pre našich členov

Odoberať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie