Prejsť na obsah

Spoločnosť v kríze a význam tohto inštitútu

V tomto príspevku stručne charakterizujeme krízu spoločnosti a jej dopady vrátane očakávaného posilnenia ochrany veriteľov.

Ilustračné foto pixabay.com

Obchodný kódex obsahuje osobitné ustanovenia upravujúce spoločnosť v kríze, ktorého hlavným cieľom bolo posilniť ochranu veriteľov, ktorí nie sú s dotknutou spoločnosťou majetkovo ani personálne prepojení. Kríza spoločnosti predstavuje nepriaznivý ekonomický status vznikajúci naplnením účtovných a právnych predpokladov určených zákonom. O kríze spoločnosti nerozhoduje štátny orgán ani orgán dotknutej spoločnosti, je to stav, ktorý môže vzniknúť kedykoľvek počas jej existencie. Spoločnosť sa ocitne v kríze, ak je v úpadku, alebo jej úpadok hrozí.

Úpadok je zadefinovaný v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o konkurze“). Úpadok spoločnosti sa prejavuje buď jej platobnou neschopnosťou (pokiaľ mešká s úhradou minimálne 2 peňažných záväzkov aspoň 2 veriteľom viac ako 90 dní po ich splatnosti) alebo jej predĺžením (pokiaľ má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku).

Podľa dôvodovej správy sa hroziaci úpadok na účely aplikovania ustanovení o spoločnosti v kríze vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov evidovaných v účtovníctve. Pojem hrozby úpadku vymedzený v Obchodnom zákonníku nemožno zamieňať s hroziacim úpadkom podľa Zákona o konkurze, ktorý je obsahovo širším pojmom. Ak je pomer vlastného imania spoločnosti a záväzkov menej ako 8 ku 100, spoločnosť sa nachádza v kríze. Zákonodarca bližšie nezdôvodnil, aké kritéria použil pre určenie uvedenej hodnoty pomeru.

Na zistenie možného úpadku spoločnosti je nutné vychádzať z dvoch účtovných veličín, vlastné imanie a záväzky. Vlastné imanie je tvorené vlastnými zdrojmi financovania obchodného majetku podnikateľa špecifikovanými v Opatrení Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a zahŕňa (i) základné imanie, (ii) ostatné kapitálové fondy (ktoré spoločnosť vytvára fakultatívne), (iii) fondy tvorené zo zisku spoločnosti (zákonný rezervný fond a iné fondy) a (iv) hospodársky výsledok (zisk alebo strata).

Záväzky ako cudzie zdroje predstavujú „kapitálovú hodnotu, ktorú spoločnosť získala z externého prostredia alebo je s ňou spojený konkrétny záväzok vrátiť dotknuté zdroje, ktorý je definovaný od momentu ich nadobudnutia.“ (Kubinec, M. Obchodná spoločnosť v kríze. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 70). Medzi najbežnejšie patria záväzky voči dodávateľom, odberateľom, daňové a odvodové záväzky, úvery, pôžičky, záväzky voči zamestnancom ako aj spoločníkom a pod.

Pokiaľ si spoločnosť vytvorí minimálne základné imanie, od ktorého sa zároveň odvíja výška rezervného fondu, a výsledok jej podnikateľskej činnosti bude stratový, vyšší záväzok, prípadne viacero záväzkov naraz, môže náhle spôsobiť, že sa prechodne ocitne v kríze. Nie je vylúčené, že spoločnosť bude spĺňať podmienky spoločnosti v kríze konštantne, napr. jednoduchá spoločnosť na akcie s minimálnym základným imaním 1 euro.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Mesačné

9,90

Objednať
Zľava 26%

Ročné

89

118.80€

Objednať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie