Prejsť na obsah

Stalking a aplikačné problémy sním spojené

V nasledujúcom článku sa dočítate o tom čo to vlastne stalking je a aké sú najväčšie problémy aplikačnej praxe v súvislosti s ním.

Zdroj: pexels.com

Trestný čin nebezpečného prenasledovania, tzv. stalking, je v podmienkach Slovenskej republiky relatívne novým trestným činom. Možno práve preto sa v súvislosti s ním stále vyskytujú nemalé aplikačné problémy. O tom čo to vlastne stalking je a aké sú najväčšie problémy aplikačnej praxe v súvislosti s ním sa dočítate v tomto článku.

Do právneho poriadku Slovenskej republiky bola novelou Trestného zákona č. 262/2011 Z. z. doplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania (angl. stalking). Cieľom kriminalizácie stalkingu bola ochrana spoločnosti vzhľadom na narastajúci počet prípadov prenasledovaní spočívajúcich v obťažovaní a znepríjemňovaní života obete nad únosnú mieru. Samotný pojem stalking nemá doposiaľ žiadnu relevantnú definíciu. Tento termín bol prvýkrát použitý v USA v deväťdesiatych rokoch 20. storočia a doslova ho možno preložiť ako „prenasledovanie“, „lov“ či „stopovanie divokej zveri“.[1]

Národné centrum pre obete zločinov (The National Center for Victims of Crime) definuje stalking ako správanie sa, ktoré spôsobuje pocit strachu, nervozity, obťažovanie alebo nebezpečenstvo. Ide o situáciu, keď páchateľ obeť opakovane kontaktuje, prenasleduje, zasiela jej veci, hovorí s ňou proti jej vôli alebo obeť inak ohrozuje. Správanie stalkera zahŕňa napr. zasielanie emailov, fotiek, listov, kontaktovanie alebo uverejňovanie informácií o obeti na sociálnych sieťach, krádež vecí, ktoré patria obeti a podobne.

Stalking predstavuje relatívne nový fenomén, o ktorom sa diskutuje ako o otvorenom probléme z hľadiska trestného práva, kriminálnej psychológie či kriminológie. Aj napriek tomu, že skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona nie je zvlášť novou, výraznejšie sa začala objavovať a riešiť až v poslednom období vzhľadom na absenciu relevantnej judikatúry a aplikačné problémy v súvislosti s právnou aplikáciou konania páchateľa a jeho subsumpcie pod zákonné znaky uvedeného trestného činu.

Zaradenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania do Trestného zákona predstavovalo reakciu na narastajúci počet prípadov stalkingu, ktoré nebolo možné trestnoprávne postihnúť vtedajšími prostriedkami trestného práva, a tým ani účinne sankcionovať páchateľov a výchovne na nich pôsobiť, chrániť obete či eliminovať rozširovanie tohto fenoménu. Trestnoprávna úprava stalkingu v podmienkach Slovenskej republiky plne korešponduje s legislatívnymi trendmi iných európskych krajín, ako je napríklad Belgicko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a ďalšie.[2]

Tento článok sme napísali pre našich členov

Vybrať predplatné

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie