Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré výkladové problémy spojené s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom v rámci spotrebiteľských úverových vzťahov. Autor osobitne poukazuje na (podľa názoru autora) nesprávny výklad právnej úpravy, ktorý sa objavil v rozhodovacej praxi niektorých súdov a zároveň uvádza možné riešenia zohľadňujúce požiadavky na zachovanie základného účelu plynutia subjektívnej premlčacej doby v praxi.
V posledných rokoch sa totiž súdy čoraz častejšie v spotrebiteľských úverových vzťahoch stretávajú s “otočeným postavením“ sporových strán – fyzické osoby spotrebitelia, vystupujú na strane žalobcov a domáhajú sa vrátenia časti plnenia uhradeného na účet poskytovateľov úveru, ktorými sú banky alebo nebankové spoločnosti. Ak poskytovateľ úveru v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy poruší niektorú zo zákonom stanovených povinností, nastupuje zákonná sankcia – bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (viď. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. resp. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Preto plnenie, ktoré spotrebiteľ uhradil nad rámec istiny poskytnutého úveru (teda prostriedkov, ktoré reálne dostal k dispozícii od poskytovateľa úveru), je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie na strane poskytovateľa úveru.
Obsah (zobrazíte rozkliknutím):
- Právna úprava plynutia premlčacej doby
- Nesprávne posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
- Skutočný začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
- Záver
1. Právna úprava plynutia premlčacej doby
Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je Občianskym zákonníkom (OZ) stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna;začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne.
Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva jednoducho na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení.
Pri subjektívnej premlčacej dobe ust. § 107 ods. 1 OZ stanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Právna úprava je pomerne stručná a vyplýva z nej, že v súvislosti s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné zhodnotiť nasledovné skutočnosti:
- a) kedy sa oprávnený subjekt (v našom prípade spotrebiteľ) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu; a
- b) kedy sa oprávnený subjekt (spotrebiteľ) dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil.
Nejasnosti spôsobuje skutočnosť uvedená v písm. a) vyššie, a to posúdenie momentu, kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.
