Prejsť na obsah

Subjektívna premlčacia doba a bezdôvodné obohatenie v spotrebiteľských úverových vzťahoch

Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré výkladové problémy spojené s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom v rámci spotrebiteľských úverových vzťahov.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré výkladové problémy spojené s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom v rámci spotrebiteľských úverových vzťahov. Autor osobitne poukazuje na (podľa názoru autora) nesprávny výklad právnej úpravy, ktorý sa objavil v rozhodovacej praxi niektorých súdov a zároveň uvádza možné riešenia zohľadňujúce požiadavky na zachovanie základného účelu plynutia subjektívnej premlčacej doby v praxi.

V posledných rokoch sa totiž súdy čoraz častejšie v spotrebiteľských úverových vzťahoch stretávajú s “otočeným postavením“ sporových strán – fyzické osoby spotrebitelia, vystupujú na strane žalobcov a domáhajú sa vrátenia časti plnenia uhradeného na účet poskytovateľov úveru, ktorými sú banky alebo nebankové spoločnosti. Ak poskytovateľ úveru v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy poruší niektorú zo zákonom stanovených povinností, nastupuje zákonná sankcia – bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (viď. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. resp. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Preto plnenie, ktoré spotrebiteľ uhradil nad rámec istiny poskytnutého úveru (teda prostriedkov, ktoré reálne dostal k dispozícii od poskytovateľa úveru), je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie na strane poskytovateľa úveru.

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Právna úprava plynutia premlčacej doby
  2. Nesprávne posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
  3. Skutočný začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
  4. Záver

1. Právna úprava plynutia premlčacej doby

Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je Občianskym zákonníkom (OZ) stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna;začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne.

Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva jednoducho na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení.

Pri subjektívnej premlčacej dobe ust. § 107 ods. 1 OZ stanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Právna úprava je pomerne stručná a vyplýva z nej, že v súvislosti s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné zhodnotiť nasledovné skutočnosti:

  • a) kedy sa oprávnený subjekt (v našom prípade spotrebiteľ) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu; a
  • b) kedy sa oprávnený subjekt (spotrebiteľ) dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil.

Nejasnosti spôsobuje skutočnosť uvedená v písm. a) vyššie, a to posúdenie momentu, kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Tento článok sme napísali pre našich členov

Odoberať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie