Prejsť na obsah

Vyšetrenie duševného stavu obvineného

Veľmi častým úkonom v trestnom konaní je vyšetrenie duševného stavu. Obvykle ide o vyšetrenie obvineného, (ale zákon pripúšťa aj vyšetrenie duševného stavu svedka). Na špecifiká tohto inštitútu sa pozrieme v tomto článku.

Zdroj: pexels.com

Veľmi častým úkonom v trestnom konaní je vyšetrenie duševného stavu. Obvykle ide o vyšetrenie obvineného, (ale zákon pripúšťa aj vyšetrenie duševného stavu svedka). Na špecifiká tohto inštitútu sa pozrieme v tomto článku.

Podľa platnej právnej úpravy[1]vykonáva vyšetrenie duševného stavu u obvineného znalec z odvetia psychiatria (Podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2015 u obvineného vykonávali vyšetrenie duševného stavu vždy dvaja znalci z odvetvia psychiatrie.)

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Pribratie znalca do trestného konania
  2. Pozorovanie v zdravotníckom zariadení
  3. Postavenie znalca v trestnom konaní
  4. Závery znaleckého posudku

Pribratie znalca do trestného konania

Znalca môže do trestného konania pribrať orgán činný v trestnom konaní alebo súd a to uznesením.

Proti uzneseniu o pribratí znalca možno podať sťažnosť buď pre vecné dôvody (napríklad bol pribratý znalec z nesprávneho odboru či odvetvia), alebo pre osobu znalca (ide napríklad o príbuzného niektorej zo strán konania alebo môžu byť dané pochybnosti o jeho nezaujatosti z iných dôvodov).

Kým v prípade ambulantného vyšetrenia duševného stavu vykonaného v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie vydá na návrh policajta príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvineného, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný, a na základe príkazu sudcu potom policajt uznesením priberie do konania znalca (proti uzneseniu sťažnosť je prípustná), v prípade vyšetrenia duševného stavu obvineného pozorovaním v ústave rozhodne sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora uznesením, proti ktorému je sťažnosť prípustná a má aj odkladný účinok.

Dôvodom na pribratie znalca psychiatra a vyšetrenie duševného stavu u obvineného môže byť jednak samotný spôsob vykonania skutku v prípade, že tento spôsobuje u orgánov činných v trestnom konaní dôvodné pochybnosti o príčetnosti páchateľa, resp. spôsobuje dôvodné podozrenie, že obvinený v čase spáchania skutku trpel duševnou chorobou a jednak to môžu byť skutočnosti, ktoré zistí orgán činný v trestnom konaní po skutku, či už od samotného obvineného (napr. obvinený prizná, že sa lieči u psychiatra), iných osôb (napr. svedkov) alebo v rámci vlastnej úradnej činnosti.  Pokiaľ je pochybnosť o plnej príčetnosti páchateľa, jeho duševný stav nemožno zisťovať na základe lekárskeho potvrdenia alebo odborného vyjadrenia, ale vždy je potrebné pribrať znalca psychiatra.[2]

Pozorovanie v zdravotníckom zariadení

Podľa § 149 Trestného poriadku:

(1) Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom ústave môže trvať najviac dva mesiace. Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.
(2) Ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Doba pozorovania má byť čo najkratšia, pretože obvinený je obmedzený na osobnej slobode. Na druhej strane má byť doba pozorovania taká dlhá, aby poskytla pre znalca potrebný priestor na zistenie všetkých dôležitých skutočností. Pozorovanie v ústave sa realizuje výnimočne, iba v medicínsky odôvodnených prípadoch.

Duševný stav vyšetruje znalec psychiater, nie psychológ. (Psychologické vyšetrenie môže byť v rámci vyšetrenia duševného stavu indikované ako pomocné vyšetrenie, ktorého výsledky znalec psychiater vo svojom znaleckom posudku zohľadní). Vždy je potrebný písomný príkaz súdu, až po jeho vydaní sa môže do konania pribrať znalec. Základným spôsobom vyšetrenia je ambulantné vyšetrenie, ktoré vo väčšine prípadov postačuje. V zložitejších prípadoch, keď je potrebné správanie, myslenie, postoje a konanie obvineného sledovať po dlhší čas, môže súd nariadiť jeho pozorovanie v zdravotníckom ústave a to po dobu dvoch, maximálne troch mesiacov. Proti uzneseniu o predĺžení lehoty pozorovania je prípustná sťažnosť.

Tento článok sme napísali pre našich členov

Odoberať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie